PALAL O IVM

PALAL O IVM

Generàlo dikhipen
O IVM si jekh biprofitosqi aj biumblavdi organizàcia, savi spidel le mèdie te sikaven penqe penqi zor anθ -o laćharipen le konfliktosqo maśkar e grùpură, anel angle e xakaja / e ćaćimata le minoriteturenqe aj le manuśesqe thaj del vast k-o maj / p o x o r xatăripen le savorre formenqo, save dikhen o sociàlo ververipen / diversitèta. O centràlo / śerutno òfiso le IVM-osqo si anθ -i Lòndra thaj si les phakha / filiàle an θ -i Armènia, anθ -o Azerbajзàn vi
anθ -i 3eòrзia.

O IVM si les anθ -o dikhipen regiònură kaj e mèdie khelde jekh rimutno / distruktìvo ròlo
anθ -o pharăripen / buxlăripen le etnikane thaj religiaqe konflikturenqo aj k-o uśtavipen le manuśesqe xakajenqo thaj le minoriteturenqo.

O IVM kerel butĭ le medienqe organizaciença, le źurnalisturença, le opiniaqe formatorurença / laćharnença anθ-o źurnalìsmo, le BRO-ença (Birajipnikane Organizaciença) vi le governurença k-aśti te aven anglalaćhavde thaj khosle e konflìkte, te avel andini anglal i tolerànca karing / mamuj e biarakhle / vulneràbilo grùpură thaj te avel cirdino anglal jekh barrabarr / maśkarutno aj birigutno / bipartizàno źurnalìsmo.

O IVM anel angle le maj / po uće profesionàlo źurnalistikane stàndardură save dikhen o ućharipen le informacienqo, dikhindoj o ververipen / i diversitèta. K-aśti te avel reslo kadava obijektìvo, o IVM barărel thaj alosarel instrumèntură / labne, formisaripnasqe mètode thaj jekh praktikani prezentàcia le iniciativenqi.

O ververipen thaj e mèdie
E manuśa prinзaren o ververipen anθar maj but perspektìve: ràsa, ètnia, sèkso, fìziko aśtimata, seksuàlo orientàcie, devlikane patăimata, valo, śkolaqe зanglimata thaj aver. O ververipen śaj te avel jekh inspiraciaqi xaning vaś kreativipen, vaś o sociàlo aj o ekonomikano progrèso, vaś o barvalăripen e зivipnasqo.

Butivar, savorre kadalença, o ververipen cirdel palal pesθe bipatăipen, traś / dar, diskriminàcia, reprèsie / uśtavimata thaj butzorale konflìktură.

E źurnalìstură thaj le medienqe organizàcie si len i jekhutno zor te laćharen e phirimata / eksperiènce kidine amenθar, dikhindoj o ververipen. Anθar / maśkar penqe àkcie, kadala
d-aśtin te den vast svàko / orso grùpo te avel śundo aj dikhlo anθ-o khethanipen / anθ-i societèta. Von aśti te zorăren vaj, mamuj kodova, te tiknăren varesave / vùni stereotìpură, kana von angleanen / ispiden varesave but buxle vaj, mamuj kodova, but tang dikhimata le ververe etnikane, rasialone aj religiaqe komunitetenqe. Von aśti / śaj te keren sociàlo tènsie aj konflìktură vaj, mamuj, von aśti te sikaven save si e khethane interèsură.

Tha', po butivar, e mèdie sikaven zorales o bixatăripen aj o cirdipen anθ -e sa e riga maśkar verver sociàlo grùpură. Anθ-e palutne deśiberśa, dikhen pen ginale eksèmplură kana e mèdie sas thovdine / spidine te rigăren e komunitètură maśkar lenθe, k-aśti te avel buxlărdo o bikamipen mamuj / kòntra le grùpură le minoriteturenqe vi te bićhalen / traden vòrta k-e zorale maripnasqe àkcie anθ-e manuśenqo kidipen. Anθar i Sèrbia зi anθ-i Ruànda vi maj dur, e medienqo kontròlo reslo jekh anθar le maj zorale àrme / instrumèntură maśkar e ekstremìsto politikane àkcie.

E resa thaj e metòde e Institutosqe IVM
I maj / po importànto res / tàrgeto e Institutosqo IVM si o paruvipen le negativone phiravipnasqo, savo si sa anθ-o barăripen, karing e vulneràbilo aj minoritàro grùpură svakone / orsone tiposθar/ ćhandesθar.

Amaro jekhto programàtiko obijektìvo si te angleanas jekh nevipen tradino/dino kaθar e patĭvale, precìzo, xor aj laćheskamutne mèdie palal e pućhimata phandle le ververipnasθar,
k-aśti te aven zorărde e manuśesqe xakaja / ćaćimata vi le minoriteturenqe thaj te avel angleandino o xatăripen maśkar verver sociàlo grùpură.

Kadala medienqe informàcie aśtinas te khelen jekh centràlo ròlo k-o tiknăripen le bigodăqe anglekrisimatenqo anθar o aćhavipen e barăripnasqo le konflikturenqo thaj anθar o kontròlo e politikane ektremistikane agendenqo. Kadala medienqe informàcie aśtin te ingeren k-o phagaipen le etnikane, themutnikane / nacionalistone aj religiaqe konflikturenqo.

O IVM thavdel pesqi butĭ po/ maj but anθ-e thema kaj xulajardăs k-i zor but deśa berśa jekh partìdo, jekh etnikano grùpo vaj jekh relìgia. Anθ-e thana - sar sine: o Israèl, i Nigèria, i Rumùnia vi i Sèrbia – o isipen avrăl e dominantone gruposqo si dikhlo, automatikanes, sar jekh bipatăipen vaj sar jekh vareso tasavalo. Kadja, avdĭves, anθ-e po / maj but riga e Europaqe i ètnia le rromenqi si dikhli sar jekh ràsa dujtone rangosqi, savi na-i ginavdi / dikhli te avel la jekh stàtuso barrabarr le kodole le maj / po ginale gruposqo. Rumuniaθe, зi na dumultàno, i thami / i kris dikhindoj i homoseksualitèta sas odobor dujerigenθe ke andăs k-ël pùbliko vakărimata / diskùsie palal o śajutnipen / palal i posibilitèta e tradipnasqi k-o phanglipen / k-o śtaripen. Nùmaj / fèri e kondiciaça te ekzistisarel, ćaćipn asθe, jekh vestipen le medienqo, e mèdie si len jekh but baro potenciàlo k-aśti te vastdel k-o paruvipen e phiravipnasqo anθ -e kadala khethanimata /societète.

Avindoj les k-i bàza o buxlărdo rodipen vi o profesionàlo phiripen / eksperiènca anθ -e mèdie, o IVM kerel butĭ khethanes le thanutne partenerone organizaciença vaś o barăripen le maj laćhe instrumenturenqo thaj te barăren kovle prezentaciaqe progràme vaś o laćharipen e prezentaciaqo le ververipnasqi maśkar e mèdie anθ -o svàko umal/ ària. E maśkar-etnikane prezentaciaqe projèktură, e medienqo formisaripen vaś e BRO-ură anθar e grùpură le minoriteturenqe, e śkolutne progràme vaś o prezentisaripen e ververipnasqo vaś e źurnalismosqe śkòle – kadala vi aver iniciatìve sikaven o pràktiko dikhipen le IVM-osqo k-aśti te avel kerdo jekh sigutno aj butevrjamaqo paruvipen.

Laćhe àkcie kerde kaθar o IVM (alosaripen)
•	Rumuniaθe, O Cèntro vaś o Biumblavdo Źurnalìsmo lias o trejneripen / e trejneripnasqo phiripen vi o a źutipen kaθar o IVM k-aśti te avel jekh vastno / importànto partenèro anθ-e savorre diskùsie kerdine kaθar o govèrno palal e pućhimata phandle le minoriteturenqe xakajenθar.
•	Bosniaθe, E Medienqo Cèntro Sarajèvo kerel butĭ le ideença thaj le materialurença kaθar o IVM vaś o keripen jekhe televiziaqo serialosqo (telenovèla) kaj spidela o xatăripen thaj o akceptisaripen / o liipen le „k-olavresqo”.
•	Anθ-i Sèrbia, E Nevimatenqi Agència Beta (Bèlgrad) kerdăs thaj buxlărdăs po / maj but sar 70 artìkulură – avindoj len sar subij è kto o prezentisaripen e ververipnasqo – xramosarde kaθar 15 thanutne źurnalìstură arakhle anθ-o sasto regiòno le sudutne - estikane Europaqo thaj manglăs zorales kaθar o Ministèro palal e etnikane aj themutne minoritète te vastdel te avel kerdo jekh vebsàjto dikhindoj e pućhimata / e problème le minoritetenqe.
•	Jekh Laboratòro vaś o barăripen le śkolutne programenqo „I prezentàcia le ververipnasqi” – organizisardo kaθar o IVM e kolaboraciaça le Europutne Universitarone Centrosqi anθar i Bùdinpesta – andăs k-o inkeripen nesave kursurenqo palal „O prezentisaripen e ververipnasqo” anθ-e źurnalìsmosqe fakultète thaj anθ-e śkòle, anθ-e kadala institùcie: i Universitèta anθar Zàgreb – Kroàcia, I Universitèta anθar Tiràna – Albània; i Universitèta anθar Sarajèvo – Bòsnia; i Universitèta anθar Sòfia – Bulgària; i Universitèta anθar Bukurèśti – Rumùnia thaj k-i Śkòla palal o Źurnalìsmo anθar Nòvi Sad – Sèrbia.
•	P-o sasto lunźimos / dïlgipen e sudutne – estikane Europaqo, I Drakhlin / O Nètvorko anθar i Sudutni – Estikani Euròpa vaś i Profesionalizàcia le Medienqi kerdăs khethani butĭ le Institutoça IVM vaś o keripen jekhe programosqo “o formisaripen le formatorurenqo” vaś / e resça te avel sikavdo o ververipen.
•	Anθ-i Sudutni Àfrika, o dirèktoro Le Albanikane Institutosqo le Medienqo inkerel kùrsură vaś o Sikavipen e ververipnasqo, save si len k-i bàza e śkolutne progràme thaj le aźutipnaça le materialurenqo tradine / bićhalde kaθar o IVM.
•	Anθ-i Kanàda, jekh speciàlo kùrso, vaś e agorutne la fakultetaqe, palal / anθar o Sikavipen le ververipnasqo – inkerdo k-i Universitèta anθar Torònto – beślăs k-i bàza bute artikolurenqi dikhindoj le pućhimata / le problème le ververipnasqe anθ-i Maśkarutni aj Estikani Euròpa, po but palal / anθar e pućhimata / le problème le etnikane minoritetenqe.

E lovărne vaś o IVM
O IVM lias lovăripen kaθar: e Europaqi Komìsia, o Holandikano Ministèro le Avrutne Butănqo, o Institùto vaś jekh Putardi Societèta, o Trùsto “Sìgrid Rausing”, kaθar o Anglikano Departamènto vaś Maśkarthemutno Barăripen (anglikanes: DFID) , kaθar e Europaqo Konsìlo, o Fòrumo vaś o Vestipen, kaθar o IREX, e Fondaciaθar Westminster vaś Demokracìa thaj e Europutne Fondaciaθar vaś Kultùra.